segunda-feira, 18 de maio de 2015

Timor-Leste/Sei hala’o selebrasaun ofisiál 13º aniversáriu independénsia iha Maliana

18 maio 2015, Noticias Sapo http://noticias.sapo.tl/tetum (Portugal)

Sidade Maliana, kapitál munisípiu fronteira hosi Bobonaro, iha loron-Kuarta sei hala’o komemorasaun ofisiál 13º aniversáriu restaurasaun independénsia Timor-Leste, ne’ebé sei partisipa hosi individualidade timoroan importante sira.

Prezidente Repúblika, Taur Matan Ruak, prezide komemorasaun ne’ebé sei hala’o ho parada militár ida no serimónia ofisiál hasa’e bandeira.

Hafoin hala’o tiha minutu de silénsiu sira sei entrega, simbolikamente, kartaun espesiál identifikasaun nian hosi kombatente libertasaun nasionál no prémiu ba suku sira
ne’ebé rekoñese tanba implementa ábitu saudável iha komunidade sira no han ai-han ne’ebé fó nutrisaun di’ak.

Relasiona ho komemorasaun sira iha tinan ida ne’e, xefe Estadu, Taur Matan Ruak, sei fó galardaun ba organizasaun no sidadaun estranjeiru oioin ho grau tolu ka haat hosi Ordem de Timor-Leste (colar, medalha e insígnia) "tanba sira ninia kontributu no apoiu ba luta autodeterminasaun Timor-Leste nian".

PALOP no sidadaun no organizasaun portugés sira, inklui eis-prezidente kámara Lisboa João Soares, bispu Manuel da Silva Martins, jornalista Adelino Gomes no TSF sei  simu kondekorasaun fulan ida ne’e iha Timor-Leste.

Ho grau prinsipál hosi Ordem de Timor-Leste, Colar, sei fó kondekorasaun Países Africanos de Língua Oficial Portuguesa (PALOP), eis-autarka João Soares, inteletuál Noam Chomsky no, títulu póstumu, padre anglikanu Walter Lini, ne’ebé sai primeiru-ministru fundadór Vanuatu.

Totál ema 27 no organizasaun sira sei simu kondekorasaun ho segundu grau, Medalha, entre maka ba eis-primeira-dama timoroan Kirsty Sword Gusmão, jornalista sira ne’ebé mate iha Balibo iha tinan 1975 Gary Cunningham, bispu Manuel da Silva Martins no TSF.

Entre kondekoradu sira ne’e sei iha mós ativista australianu oioin sira, portugés Adelino Gomes, Adriano Moreira no Luísa Teotónio Pereira.

Sei rekoñese mós, entre sira seluk, organizasaun sira hosi  Asia Pacific Conference on East Timor/Initiatives por International Dialogue (APCET/IDD) (Filipinas), a portuguesa A paz é possível em Timor-leste (APPTL), o East Timor Alert Network (ETAN) do Canadá, o East Timor Ireland Solidarity Campaign (ETISC) no Plataforma Internacional e Juristas para Timor-Leste (PIJTTL).

Ho insígnia maka kondekoradu jornalista sira José Vegar no Peter Cronau no Stephen John Langford no William Bennett Bartlett.

Portugal sei reprezenta iha komemorasaun sira hosi sekretáriu Estadu Administrasaun Lokál, António Leitão Amaro. (SAPO TL ho Lusa)


Nenhum comentário: